SHE IS not anoTHEr ONE 4

Venujem Laure :)


Angie:
Zrušila som Harryho skôr, ako som mu to mohla zdvihnúť a zistiť, čo vlastne chcel. Hneď som si aj vypla mobil, aby mi nemohol zavolať znova.
"Mala si mu to zdvihnúť." potriasla Dan hlavou.
"Nemôžem. Vždy, keď mi volá bojím sa, že je opitý. Bojím sa, že niečo vyviedol." priznala som.
"Zlatko pozri, vieš aký je. Harry sa nezmení, no vieš, že býval horší. Odkedy spoznal teba tak sa zmenil, k lepšiemu. On si to všetko uvedomí až neskôr. Možno si to uvedomil práve teraz a volal, pretože to chcel napraviť." začala ma poučovať a ja som sa musela usmiať.
"Nemyslím si. Čo keby sme si urobili babský deň? Žiadne myslenie na chalanov!" navrhla som a ona s nadšením súhlasila. Rýchlo sme doraňajkovali a vybrali sa do nákupného centra. Boli sme ako malé. Skúšali sme si všetko, čo sme videli a ešte sme sa v tom aj fotili. No bolo na nej vidieť, že je trochu nesvoja. Vedela som, že jej Liam chýba. Vedela som, že ho stále ľúbi a bez neho to všetko moc nezvláda. Stále som tajne dúfala, že sa dajú znova dokopy.

Ava: 
Poobede som sa konečne odhodlala vyliezť z postele. Mala som deň voľna a nikdy som ho nevedela využiť rozumnejšie, ako leňošením. Poriadne som sa ponaťahovala a obliekla. Na raňajky, či skôr obed,  som ani nepomyslela. Od malička raňajkujem len niekedy. Viem, že je to chyba ale tak no. Raňajky proste nepotrebujem.
Pozrela som sa na mobil a na prekvapene som vyvalila oči. Neprijatý hovor? Od Nialla? Pred 2 hodinami? Čo chcel? Po desiatich minútach zízania na displej som sa odhodlala, že mu zavolám.
"Áno?" hneď ako sa ozval mi na koži naskákali zimomriavky. Ten hlas.
"Eh...ahoj. To som ja Ava, len som sa chcela spýtať, čo si chcel?" snažila som sa znieť vyrovnane no hlas ma zradil. Musela som znieť totálne rozklepane.
"Jeeeeej Ava! Som rád, že si sa ozvala naspäť. Len som chcel...vieš...dnes máme voľný deň a chcel by som ho stráviť s tebou. Ako za starých čias." odlahlo mi, keď som podľa jeho hlasu zistila, že aj on je neistý. Áno? Nie? Včera sa na mňa vykašľal! Možno nemal čas...Ale...
"Tak zožeň dobré filmy a jedlo. Máš na to pol hodinu." hravo som povedala a zrušila som hovor. Oprela som sa chrbtom o stenu a s hlúpym úsmevom som sa zosunula na zem. Celé mi to pripadalo ako z béčkového románu. Veľké hádky a potom sme aj tak kamaráti. Nemám rada romány.
Rýchlo som sa učesala a ako splašená som začala upratovať byt. Nemôže vidieť, že mám všade bordel. Samozrejme vie, že nie som extra poriadkumilovná ale takýto svinčík je už moc.

Presne o pol hodinu zazvonil zvonček. Moje ruky sa začali potiť a v tvári som celkom očervenela. Žalúdok som mala ako na vode a nohy ako z gumy. Klišé. Ešte som si upravila vlasy a s úsmevom som otvorila dvere. Niall mal na sebe klasické rifle a tričko. V jednej ruke mal tašku plnú jedla a v druhej asi filmy. Okúzlujúco sa usmial a ja som myslela, že sa prepadnem pod zem.
"Ahoj." pozdravil a ja som mu pozdrav opätovala.
"Aj ma pustíš ďalej?" zasmial sa a ja som určite očervenela ešte viac.
"Samozrejme." nervózne som sa zasmiala a dvere som otvorila tak, aby mohol vojsť.
"Máš to tu,.....pekné." povedal obzerajúc sa po byte.
"Ja viem, že je to otrasné. Jedlo môžeš vyložiť v obývačke na stôl a nachystaj film." prikázala som a  utekala som sa pozrieť do zrkadla. Z očí mi sršala nervozita. Rýchlo som si opláchla tvár a pridala som sa k Niallovi na gauč. Medzi nami bola medzera, kam by si mohli sadnúť ešte dvaja ľudia. Hneď ako začal film som sa musela zasmiať. Rozpávka. Vedel, že ich milujem.
"Tak poď sem." povedal, usmial sa, presunul sa ku mne a svoju ruku mi prehodil okolo ramien.
Ako za starých čias.....

Jujuuuj, tak keď bol ten Valentín, tak niečo romantické :D
Tento týždeň mám prázdniny, tak sa mi možno podarí pridať ešte časť alebo článok :) 
Inak...dnes som bola u doktorky. Ja viem, že som malá ale.... Keď ma odmerala a povedala, že mám 161cm zostala som v šoku. Fakt som myslela, že mám viac :D :) 
Ste úžasné :3