Dievča stratené v dave.

Sedím a rozmýšľam nad tým, čo som asi urobila zle, keď ma zasa ignoruje. Vždy je to tak.

Môžem sa snažiť ako chcem, ale nikdy nebudem dosť dobrá. Môžem písať, robiť, hovoriť čo len chcem. Vždy sa niekde nájde nejaká chyba.
No a čo, že som si ju zastávala, keď na ňu nadávali?
No a čo, že som sa na všetkých vykašľala, pretože ju nemali radi?
No a čo, že som pre ňu robila všetko, čo som mohla?
No a čo,  že som jej každú chvíľu povedala, ako ju ľúbim?
No a čo, že keď sa na mňa vykašľala, tak som na ňu trpezlivo čakala?
No a čo, že som ju vypočula, aj keď nikto iný nechcel?
No a čo, že som každý deň znášala jej nálady?
No a čo?
Veď to je LEN láska. Len taká obyčajná vec, že? Veď je úplne normálne, oklamať človeka ktorý vám verí. Proste ho len využiť.... Veď to je v dnešnej dobe moderné, tak prečo nie?
Veď načo niečo vysvetľovať? Stačí ublížiť a len tak si odísť, že?
Veď čo je na tom, že ten človek, ktorý vám veril je teraz sám? Čo je na tom, že ten človek už nedokáže nikomu veriť? Čo je na tom, že ten človek si myslí, že žiletka je jediná možnosť. Čo je na tom, že ten človek má pocit, že láska neexistuje?
Skutočne je toto tá láska?  Naozaj vo vzťahu miluje len jeden? Naozaj som bola len hra? Naozaj si tú vetu "ľúbim ťa viac ako kamarátku" napísala len tak? A prečo si do riti tak detailne pamätám ten moment?! Keď si si myslela, že ja si robím srandu......a ty si to všetko písala tak vážne...
Tiež som rozmýšľala nad tým, ako v pohode si potom mala tak veľa chalanov. Vždy si pritom spomeniem na vety: "Ak sa ti zapáči iná, vyber si ju a nie mňa. Pretože keby si skutočne ľúbila mňa, tak by si sa nikdy nemusela rozhodovať"  nejak tak to bolo, myslím.
Spoznávam ťa v každom texte piesne. Keď vyjdem z domu... všade.... po celej tejto debilnej dedine sú miesta, kde sme niečo vyviedli. Všade sú spomienky. A ty? Ty si v pohode vykračuješ po ceste a ideš si svoje.  Myslíš, že je jednoduché žiť  2 roky v neistote? Nevedieť, či to vlastne myslíš vážne. Každý deň sledovať tvoj blog a čakať, či napíšeš nejaké vysvetlenie. Či pre teba to bolo len ďalšie nudné kamarátstvo? Len akýsi experiment?
"Bojím sa byť s tebou, pretože viem, že mám málo času"  celkom zaujímavé, že iné vzťahy v pohode mať môžeš. Tak načo sa klamať? Ty nechceš.  Bola som tu vždy. Vždy som ťa vypočula a aj keď si ma niekedy neposlúchla, dávala som ti rady.   Tak mi to povedz. Tak mi to konečne celé vysvetli. Neurobíš to.
Teraz ti vlastne nestojím ani za nejaké "Ahoj" alebo možno vysvetlenie......
Tak toto má byť tá láska?  Byť nenávidená, niekým koho miluješ. Milovať niekoho, pre koho si len jedna z mnoha. Len nejaké to dievča z davu.