Veriť ľuďom

Svet je falošný. Och, skutočne? A nie sú náhodou falošný ľudia, ktorí tu žijú?


Môj príbeh je dlhý a zložitý. Skoro každý má podobný príbeh, no ten môj je aj tak niečím výnimočný.
Poznáte tie príbehy ako máte najlepšiu kamarátku a ona sa na vás odrazu vykašle? Vždy sa mi zdali také otrepané a myslela som si, že mne sa nič také nemôže stať. Prečo? Pretože som dôverovala. A to asi bola tá chyba. To bol môj problém. Verila som ľuďom.
Hej... aj mne sa to stalo.
Ona bola iná. Prisťahovala sa a nikoho nepoznala. Zoznámili sme sa. V škole ju skoro všetci ohovárali a nikto ju nemal rád. Ja som mala.
Keď zistili, že má peniaze každý ju začal obľubovať. Ja som pri nej bola, aj keď nič nemala.
Pri každej príležitosti som si ju zastávala, bránila som ju. Keď sa niečo stalo bola som pri nej a utešila som ju. Nekonečne som jej dôverovala.
A čo robila ona?
Pre ňu bolo dôležitejšie mať stovky falošných kamarátov, ako jednu, ktorá ju vždy podrží a nikdy nesklame.

Viete, je to naozaj divný pocit. Keď ju stretnete a ona sa vám otočí chrbtom. Keď sa vám stretnú pohľady a ona sa na vás pozrie akoby ste boli len nejaký úbohý odpad. Keď pri nej roky stojíte, podporujete ju a nakoniec jej nestojíte ani za obyčajné ahoj.
Keď ju tak ospevujete, až sa s ňou konečne začnú ľudia baviť a ona nič.
Je to naozaj zaujímavé. Čo takí ľudia cítia? Je im aspoň trochu ľúto, že vás len obyčajne využili?

Skutočne to bol divný moment. Aké to vlastne bolo? Pozerala som sa na niekoho, s kým som prežila 8 rokov, stála kúsok odo mňa a nebola schopná povedať "ahoj"
Bola to tak neskutočne silná zmes emócií.
Keď vám povie, že ste pre ňu všetko, že vás bude navždy ľúbiť a nikdy vám neublíži. Povie vám, že už sa vás nikdy nevzdá a ste to vy, s kým chce byť.
A čo urobí? Radšej bude obľúbená medzi falošnými.
 Toto sú kamarátstva dnešnej doby. Jeden je vždy oddaný a pravý. Druhý je zasa nevšímavý a falošný.

V tom momente keď od vás stojí pár metrov a pozerá na vás, ako na ten odpad, vám preblesne hlavou myšlienka. Ako sa asi cíti? Ako sa cíti, keď vie, že zradila?

Nepochopím to. Nie. Túto vec nikdy nepochopím.
Ohovárali ju, ja som si ju zastala.
Vedela som aké to má doma. Vedela som, čo je s jej otcom. Vedela som aká vie byť jej mama.
Vedela som, čo raňajkuje. Vedela som aký je, keď je smutná. Vedela som ako retardovane sa dokáže smiať. Vedela som, že nevie normálne jesť jogurty a cukríky. Vedela som čo má rada. Vedela som, koho nenávidí.  Vedela som, čo robí keď je nervózna. Vedela som kedy pokrčí nos. Vedela som kedy sa ťahá za rukáv bundy, lebo nevie čo povedať. Vedela som všetko.
Ale pre ňu to bolo málo.
Vraj mi hovorí len pravdu. Pritom klamala, aj v každej maličkosti. Posledné dva roky boli akoby len klamstvo. Len zlý sen. Človeka, ktorý s ňou prežil celé detstvo. V dobrom aj v zlom. Vymenila za niekoho, koho poznala len zopár mesiacov.

Ten moment, keď zistíte, že nestojíte ani za obyčajné "ahoj". Vtedy sa začnete uvedomovať.
Keby skutočne myslela niečo z tých jej rečí vážne, tak by to neurobila. Nenechala by vás len tak. Neodišla by bez rozlúčenia. Boli ste len niekto, kto jej pomohol dostať sa hore. No ona vás nechala za sebou.
A preto už viete, že už nikdy neurobíte tú chybu.
Už nikdy nebudete tak hlúpo a zaslepene veriť ľuďom.