People without hearts 4

Časť som napísala len tak narýchlo, pretože som dlho nič nepridala. Nebolo to lepšia keď bo blog pozastavený? :/
Každopádne budem rada ak to okomentujete, teda dúfam že sem ešte niekto chodí.. :)
Inak dnes som bola zo sestrou behať, to ste mali vidieť! :D Ona zabehla 5 metrov a už ležala na zemi že nevládze -_- :D



"Ako si sa vyspala?" spýtal sa Louis, keď som ráno vošla do kuchyne.
"Úplne skvelo." zatiahla som ironicky, no on ten tón asi nepostrehol.
"Tak to je fajn." usmial sa na mňa.
"Fajn?! Nie je to fajn! Preboha! Celú noc som nespala, pretože Pán Dokonalý bol rozvalený po celej posteli. Bolo to strašné." otrávene som si sadla na stoličku.
"Myslel som si to."  začal sa smiať a ja som po ňom hodila pomaranč, ktorý bol položený na stole.
Ihneď stíchol a začal si šúchať boľavé miesto na hlave. Samozrejme že ja som sa začala nehorázne rehotať.
"Nejaká veselá nálada hneď zrána." vo dverách sa zjavil Harry.
"Harold, tvoja priateľka je psychopatka." ukázal na mňa prstom Louis.
"To si si všimol až teraz?" povedal Harry a otrávene si sadol vedľa Louisa.
Na obidvoch som hodila vražedný pohľad. Iba sa zaškerili.
"Prosím?!" spýtala som sa na oko podráždene.
"Takže nie len psychopatka, ona je aj nahluchlá!" skríkol Louis a Harry sa začal smiať ešte viac.
"Dávno si nedostal pomarančom do hlavy že?" spýtala som sa milo, načo si Louis pošúchal boľavé miesto na hlave. Harold sa na neho udivene pozrel a keď zbadal červený fľak na Louisovom čele dostal totálny záchvat.
"Len sa smej Harold!" urazene zašomral Louis a odišiel z kuchyne. Naschvál prešiel okolo mňa a jemne do mňa šťuchol. No, podľa neho to bolo jemne ale ja som neudržala rovnováhu a strepala som sa  zo stoličky.
Louis odišiel zo spokojným úsmevom a Harry mi pomohol postaviť sa zo zeme.
"Dnes by sme mali ísť von." oznámil mi.
"Načo?" nechápala som.
"Ty si načisto degradovaná? Veď predsa oficiálne potvrdiť náš akože vzťah." neveriaco na mňa pozrel a pobúchal si po čele.
"Jasnééé, kedy vyrážame?"
"O 15 minút." uškrnul sa.
"Tak skoro?! Musím sa ísť obliecť!" zhrozene som skríkla a rozbehla sa hore do izby. Nezaobišlo sa to bez hlasného buchotu a silného pádu na schodoch. Predtým ako som sa zatvorila v izbe, som ešte počula Harryho tlmený smiech.


"A kamže to ideme?" spýtala som sa, keď sme vyšli z domu.
"Na zmrzlinu."  oznámil z nepredstieranou radosťou.
"Decko." šepla som, mysliac si že ma nepočul. Šťuchol mi do boku, ja som sa potkla a skončila som na zemi.
"Ako už by ste s tým mohli prestať." nahnevane som sa zodvihla zo zeme. Harry sa len zasmial a podal mi ruku.
Prešli sme pár ulíc a ocitli sme sa pri malom stánku.
"Akú si dáte?" spýtal sa milý predavač.
"Čokoládovú!" povedali sme s Harrym naraz a on sa milo usmial.
Prechádzali sme sa so zmrzlinou po parku a mne to začalo pripadať ako skutočné. Nie že by nebolo, ale cítila som sa, akoby som s Harrym naozaj chodila. Samozrejme že našu "chvíľku" prekazili dotieravý novinári.
"Harry, čo robíš vonku s Angelou?"
"Je to tvoja nová priateľka?"
"Počuli sme že je Angie  tehotná, je to pravda?" otázky sa sypali zo všetkých strán a ja som ich nestíhala registrovať. Je pravda, že na novinárov som zvyknutá, ale takto moc?!
"Áno, Angie je moja priateľka a tehotná nie je. Zatiaľ." povedal sladko a jemne ma pobozkal.
Bol to vlastne náš prvý bozk. Mám pocit, že som od toho bozku čakala niečo viac, ale ak mám pravdu povedať, necítila som vôbec nič.
Ešte chvíľu sme odpovedali na otázky a potom sme odišli naspäť k Harrymu.
Harold sa zahral na gentlemana a otvoril mi dvere, jemne som sa usmiala. Vyzuli sme si topánky a vošli sme do obývačky, z ktorej sa ozýval strašný hluk. Keď sme vošli všetky pohľady padli na mňa. Preboha, koľko ich tu je?!
"Ste všade!" skríkla nejaká baba a ukázala na telku.
"Toto si zaslúži oslavu!" povedala ďalšia a silno ma objala.
Kde som sa to dostala?

Inak... viete že vás ľúúúúbim? :O :D 

:DDD