New life is good start 32

Po týždni ďalšia časť :) Asi budem pridávať časti iba cez víkendy pretože mám veľa učenia a tak... :)
 Ešte si pamätám ako sa Harry pýtal či sme si to užili a ja som sa oprela o Zaynovo rameno. Ani neviem ako som zaspala.....

Prebudila som sa na to že mi bola zima. Opatrne som sa pohla že vstanem ale všetko ma strašne bolelo.
Čo to do riti je?... spýtala som sa sama seba a opatrne som sa postavila. Teda nepostavila som sa pretože to nešlo. Oni ma nechali v aute?! Nahnevane som buchla rukou  o dvere auta, snažiac sa ich otvoriť. Hneď ako sa mi to podarilo ma ovial chladný vzduch. Všade okolo mňa bola tma, úplne vystrašená som sa pobrala k 1D domu. Ako mohli?! To ma nemohli zobudiť že vystupujeme?! Nieee! Oni ma ešte nechajú v aute! Na moje prekvapenie vchodové dvere neboli vôbec zamknuté. Asi ma očakávali. Hodiny na chodbe ukazovali 00:35. Vyzula som si botasky a pobrala som sa smerom do obývačky odkiaľ vychádzali zvuky.
Vo dverách som zostala prekvapene stáť. Oni pozerajú telku?! Naštvane som si odkašľala a všetky pohľady sa upreli na mňa.
"Naša Šípková Ruženka sa nám prebudila?" spýtal sa pobavene Harry a ostatný sa zasmiali.
"Ha ha ha. Strašne smiešne Harold! Potrebujem ísť spať." povedala som otrávene.
"Hore po schodoch tretie dvere vľavo." odpovedal mi automaticky Louis a divne sa usmial. Jeho úsmevu som nepripisovala žiadnu úlohu, len som sa unavene vytrepala hore schodmi.
Ktoré že to boli dvere?.... Aha! Mali by to byť tieto. Povedala som si sama pre seba a otvorila som dvere o ktorých mi hovoril Louis. Zacítila som jemnú chalanskú vôňu. Do riti! Veď to je Zaynova izba! Ja krava, že mi to nedoplo hneď!  Naštvane som sa prefackala ale bola som taká unavená že sa mi  nechcelo hľadať inú izbu. Unavene som sa hodila na posteľ keď podo mnou niečo zakňučalo.
Vystrašene som vyskočila z postele a opatrne som odokryla to "niečo".
"Hrabe ti?!" vybehol na mňa naštvaný Zayn.
"Mne že hrabe?!" spýtala som sa naštvane a ruky som zodvihla v obrannom geste. Vidno že bol prekvapený keď ma zbadal ale nedal sa.
"Áno tebe hrabe! Ak nevidíš toto je MOJA izba a JA sa tu snažím SPAŤ." povedal nahnevane zvýrazňujúc určité slová.
"Ale Zayn..." šepla som unavene pretože na hádky som naozaj nemala náladu a posadila som sa k nemu na posteľ.
"Mám právo ísť spať. Ak si nepamätáš nechali ste ma v aute a všetko ma totálne bolí. Louis povedal že môžem spať tu a mne sa naozaj nechce hľadať inú izbu." vysvetľovala som mu jemným tónom, ktorý prekvapil aj mňa.
"Dobre ale ja spím na pravej strane." povedal a znova sa prikryl.
Ja som si teda ľahla na ľavú stranu jeho postele a unavene som zatvorila oči. Ešte som cítila ako sa prisunul ku mne a jednou rukou ma objal okolo pása. Vôbec som nemala silu protestovať...


"Vstávame!!!" skríkol mi do ucha Louis. Zľaknuto som sa posadila na posteli, na čom sa so Zaynom dobre zabával. Zavrčala som a hodila som do nich podušku.
"Ale princezná! Raňajkový obed už je na stole!" povedal Louis a podušku  mi hodil naspäť.
"Raňajkový obed?" prekvapene som sa spýtala.
"No vieš už je čas na obed ale nikto ešte nemal raňajky takže to je Raňajkový obed! Ten názov som vymyslel ja!"  skríkol nadšene Louis a usmieval sa od ucha k uchu. Zayn iba prevrátil očami a ja som sa musela zasmiať.
"Dobre, dobre.... Opýtaj sa El či mi požičia nejaké veci a dones mi ich sem. Zatiaľ idem do sprchy."
"Rozkaz pane!" vystrel sa Louis a odišiel z izby.
Opatrne som zakašľala keď som videla že Zayn sa na mňa stále díva.
"Och, jasné!" spamätal sa a chystal sa vyjsť z izby ale pri dverách sa zastavil. Nerozhodne sa otočil ku mne a spýtal sa.
"Kamaráti?" pravdu povediac jeho otázka ma prekvapila pretože som čakala že ma bude navždy  nenávidieť ale potešilo ma to.
"Kamaráti." odpovedala som s úsmevom a on ma silno objal. Stále sa usmievajúc som mu omotala ruky okolo krku.
"Najlepší." zašepkal a opatrne sa odsunul.
"No choď sa už osprchovať." povedal s úsmevom a zavrel dvere na izbe.
Vošla som do kúpeľne kde som sa hneď vyzliekla  a vošla do sprchy. So skvelým pocitom som na seba pustila prúd teplej vody.....

Krátka? Dlhá? :) Neviem... Ale dúfam že sa páčila.. :)