New life is good start 30

!!!Viem. Viem že mám krátke časti ale aj nad tou krátkou časťou rozmýšľam dosť dlho :D  Tak ja sa teda pokúsim napísať aspoň pár dlhších častí pretože aj mňa to štve :) Ďakujem za komentáre k predchádzajúcej časti :) Ešte niečo....Dúfam že viete keďže teraz je škola tak budú časti pridávané menej často ale posnažím sa aspoň cez víkendy. Táto časť je venovaná úplne všetkým! :)!!!!

.....V kuchyni som si zobrala banán a sadla som si na kuchynskú linku. Hompáľala som nohami a znova som rozmýšľala. O mne, o Zaynovi. O všetkom.  
"Určite to dnes neboli len dve cigarety." povedala osoba stojaca oproti mne.
"Že to trápi práve teba." odvetila som ironicky a  tentokrát som si zobrala jablko.
"Dúfam že vieš ako moc to škodí." povedal zasa poučným tónom.
"Keď to tak škodí prečo to robíš tiež? Ach...Malik dnes máš až moc múdre rady."
"Možno ti to hovorím len preto lebo mi záleží na tvojom zdravý."
"Duševnom alebo Fyzickom?" spýtala som sa znova ale tentoraz s dávkou väčšej irónie.
"Povedzme že na oboch." odpovedal a zahľadel sa mi do očí.
"Nemyslím si. Keby áno tak nerobíš to čo robíš!" sykla som a zoskočila som z kuchynskej linky. Prekvapene sa na mňa pozrel ale ustúpil mi z cesty. Nechápe....Znova nič nepochopil, čo nevidí že čakám len na neho?! Že týmto všetkým ma tak ničí?!...... So slzami v očiach som vybehla po schodoch a zavrela som sa do izby. Pomaly som podišla k zrkadlu a detailne začala skúmať svoju tvár.
Hmmmm....Pleť mám skvelú, vlasy mi trochu podrástli ale je to fajn. Ale oči..... Len sa mi to zdá alebo naozaj stratili lesk?...... To šťastie do života.....
Keby som teraz prišla za Zaynom a všetko mu povedala čo by spravil?... Vie ten chlapec ako mi ubližuje?..... Vie že,.... trpím?
Zavrela som oči a poriadne som zatriasla hlavou aby som sa zbavila týchto myšlienok. Hodila som sa na posteľ a pritiahla som si k sebe malého macka, ktorého mi dal ako oneskorený darček k narodeninám Zayn.
Slzy mi tiekli prúdom, no ja som nemala silu zastaviť ich.


"Nevidíš že spí ty debil?!" sykol Zayn a počula som zvuk, ktorý značil že niekomu pleskol po hlave.
"Chalani mali by ste ju nechať.Užijeme si aj bez nej." Počula som ďalší hlas, ktorý ma asi nemal moc v láske. Zalovila som v pamäti snažiac sa zistiť koho je to hlas..... Perrie.  Takže užiť si bezo mňa heej?  Tak toto nie! Zodvihla som sa s postele a čo najviac som skríkla: " It's time to get up!!"
Samozrejme som si vyžiadala pár pohľadov alá debilko je späť ale neriešila som.
"Takže kam plánujeme ísť?" spýtala som sa so záujmom.
"Rozmýšľali sme bar alebo kolotoče?" odpovedal mi otázkou Liam.
"Kolotoče!!!! Veď pijete stále!" skríkla som znova. Liam sa na mňa vďačne pozrel pretože ani jeho nebavilo pozerať sa ako stále pijú.
"Dobre tak teda kolotoče." prehlásil Louis a zasmial sa na skysnutom výraze Perrie.
"Ehm..... ľudia ja by som sa chcela aj prezliecť." odkašľala som si a oni hneď vypadli z mojej izby. Rýchlo som na seba navliekla rifle, tielko a pre istotu som si zobrala aj mikinu. Nechcela som sa moc maľovať tak som si dala iba trochu špirály a pery som si pretrela leskom. Strašne som sa ponáhľala pretože som sa tešila ako malá. Milujem kolotoče, aj keď je pravda že klaunov sa trochu bojím.
"Pohni si, lebo ideme bez teba!" skríkol z dola Harry, tak som sa poriadne rozbehla. Schody som brala po dvoch takže to nemohlo dopadnúť inak ako pádom. A možno nie. Niekto ma zachytil takže som neskončila pričapená na zemi ale v náručí Zayna Malika. Iba som sa od neho odtrhla a vyšla von, kde sa už všetci triedili do áut.
"Sam ty ideš s Liamom, Louisom, Eleanor a s Niallom." oznámil mi Harry tak som si poslušne nasadla do Louisovho auta.

Zdá sa mi že je asi znova krátka ale teraz som skutočne nestíhala.... Škola.. :/
Ďakujem za komentáre :)*