New life is good start 17

Ďalšia časť mojej pošahanej poviedky je tu! :D Snažila som sa ale chcem upozorniť že časť je o ničom :) Ešte také 2-3 časti budú nič-moc  a potom by sa to malo rozbehnúť...... Potrebujem si usporiadať myšlienky a to ako bude tento príbeh pokračovať a či vlastne pokračovať bude... Vtedy som  hrozne dlho nepridala žiadnu časť a potom som napísala 16. Len tak z ničoho nič. A dnes mi vlastne doplo že ten príbeh poriadne nepoznám a pritom ho píšem! :) Tak som si ho celý prečítala a musím priznať chválila som samú seba :D Musím sa ešte priznať že viem o tom že 16 časť je slabá, slabá bude aj táto a ako som povedala 2-3 ďalšie :) 

"Panebože." povedala a rukou si zakryla ústa. V očiach mala slzy. Počkať...slzy?! Ona vie kto som? Nechápavo som sa na ňu pozerala a v tej chvíli som musela vypadať ako totálny idiot. "Hovoril mi o tebe, vlastne ešte stále čaká že niekedy prídeš a.... ty si tu. Inak ja som Lucia." zostala som stáť s otvorenými ústami. Takže on čakal že prídem?

"Ehm.. Ja som Sam."

"Ja viem. Poď dnu. Martin bude určite rád keď ťa zbadá." povedala s úsmevom a hneď ma ťahala dnu. Vypadalo to tam ako..... Proste to bolo  niečo nádherné! Všetko tu prerobili. Vošli sme do obývačky kde v kresle sedel starší muž. Mal prívetivé hnedé oči a v čiernych vlasoch sa mu mihali šediny. Čítal knihu. Až teraz som si všimla že mu pri nohách sedí asi 4 ročný chlapec a ocko mu číta rozprávku. Pousmiala som sa, presne takto to robieval mne. S úsmevom na mňa pozrel a keď ma zbadal zasekol sa. Mne sa po lícach začali kotúľať slzy. Postavil sa a podišiel o krok bližšie, no z jeho pohľadu bolo vidieť že tomu neverí. Ja už som to nevydržala a hodila som sa naňho. Silno si ma k sebe privinul a dal mi jemný bozk do vlasov. Zo širokým úsmevom sa odo mňa odtiahol: "Si to ty. Naozaj si prišla. Chýbala si mi."

"Veď som ti sľúbila že prídem." povedala som s úsmevom a pozrela som sa na chlapca, ktorý stál v úzadí a pozeral sa na nás. Ocko sa spamätal a začal predstavovať. Najprv ma zaviedol k Lucii.

"Tak toto je moja druhá manželka Lucia."  V očiach mu bolo vidieť obavy. Asi si myslí že po nej začnem kričať  a vykopnem ju von oknom ale ja som ju iba objala a ona mi objatie opätovala. Potom ma ocko zaviedol k tomu chlapcovi: "Toto je Lukas, môj syn." Nad tým menom som sa musela pousmiať, ocko mal vždy rád anglické mená. Kľakla som si k nemu aby som mu videla do očí. "Ahoj Lukas, ja som Sam a teraz budem s vami týždeň bývať."

"Ty si moja sestra však? Páčiš sa mi." silno ma objal  a mne sa do očí natlačili ďalšie slzy.

"Dobre, už je veľa hodín. Lukas mal by si ísť spať a Sam ty nám toho musíš ešte veľa povedať." povedal ocko a Lukas sa neochotne vytrepal hore schodmi, asi do svojej izby.

Sedeli sme  pohodlne usadený v obývačke a pili čaj, teda ja som mala kakao. Rozprávala som im všetko, odkedy sme sa presťahovali do Londýna až po moment kedy som sa rozhodla prísť sem. Povedala som o Alex, Sáre ale aj Zaynovi. Keď som dohovorila zízali na mňa z otvorenými ústami.

Ráno ma konečne prebudili slnečné lúče a nie môj šialený budík. Na moje veľké prekvapenie som sa ochotne vytrepala z postele a zamkla sa v kúpeľni. Umyla som si zuby, samozrejme to by som nebola ja keby som sa celá nezašpinila od pasty.

Obliekla som si rozťahané tepláky, čierne tričko, ktoré si u mňa mimochodom nechal Zayn a ja ani neviem ako a kedy. Vyšla som z izby a zbehla dolu po schodoch do kuchyne, kde už to všetko rozvoniavalo palacinkami. "Dobré ráno." pozdravila som z úsmevom a naložila som si plný tanier palaciniek.

"Dobré ránko anjelik." tak toto oslovenie mi chýbalo. O chvíľu sa na schodoch ozval  hrozný dupot.

"Lukas" povedali ocko a Lucia naraz s úsmevom.

Keď sme sa všetci najedli išla som si prezrieť záhradu. Bolo to niečo nádherné, obrovský trávnik, okolo kvety, ktoré boli skombinované modrou, fialovou a bielou farbou. Úplne vzadu bol malý altánok v ktorom bol nízky stôl a moderné kreslá.

"Zakopeš si so mnou?" z môjho snívania ma vyrušil niečí hlas. Bol to Lukas a v rukách mal futbalovú loptu.

"Jasné." povedala som z úsmevom.

Nakoniec to skončilo tak že sme sa naháňali po celej záhrade a striekali sme sa vodou z hadice. Celý premočený sme sa utekali prezliecť do svojich izieb.

Večer som ešte s Luciu upiekla bábovku a dlho do noci sme pozerali telku.

Keď som neskôr ležala v posteli rozmýšľala som. O čom? Ani sama neviem, väčšinu mojich myšlienok zaberal  ten Debil, ktorý mi tak pomotal hlavu. Ale aj tak je to Debil! Sexy Debil..... Bože! O čom to tu trepem?!

Je to Debil, ublížil mi a ja ho nenávidím. Teda.....

                                                                                                     

Časť trochu dlhšia ako inokedy ale dúfam že sa páči :) Viem že som tam dosť preskakovala udalosti ale teraz to inak nejde :) Ďakujem  za to že to niekto číta :)