New life is good start 7

Chcela som kričať ale nedokázala som. Iba som čakala, čakala kým ma niekto zachráni.

Musela som takto sedieť dosť dlho. Hodinu? 2 Hodiny? Stále som plakala, ale prečo? Bola som tak veľmi naivná. Mala by som to brať ako zábavu na jednu noc? Ale veď on má dievča! Nič mi nepovedal! Keby som vedela že má dievča tak by som nič také neurobila. Zbadala som osobu s dáždnikom, ktorá sa ku mne približovala.

,,Preboha Sam!Čo tu robíš?!" bol to Nick. To on je moja záchrana. Chcela som mu odpovedať ale namiesto toho som sa iba viac rozplakala.

,,Pšššt. No ták Sam. Bude to v pohode, všetko bude dobré. A teraz poď dnu lebo prechladneš. Radšej ani nechcem vedieť ako dlho si tu." Odomkol dvere a zodvihol ma na ruky, pomaly ma odniesol do mojej izby, položil ma na posteľ a otvoril moju skriňu. Vybral mi suché oblečenie,ktoré položil vedľa mňa a odišiel. Pomaly som sa prezliekla a zaliezla do mojej posteľe. Ochvíľu prišiel Nick a doniesol mi čaj, zakiaľ som ho pila sedel pri mne na posteli a ľútostivo si ma obzeral. Dopila som čaj a Nick položil prázdny pohár na stôl.

,,Sam nebudem ťa teraz nútiť aby si mi to povedala, ale raz mi to povieš. Nechcem ťa tu nechávať samú ale mám dievča, volá sa Gemma a je to Harryho sestra. Chcel som ísť sňou von ale ak chceš kľudne to zruším." Videla som na ňom že zrušiť by to nechcel a aj tak ja chcem byť sama.

,,Braček to nemusíš. Ja potrebujem byť sama, v pohode choď von."

,,Dobre ale keby sa čokolvek stalo tak mi zavolaj a ja prídem." Povedal Nick a už som iab počula ako mi zavrel dvere a utekal dole schodmi. Hneď ako som započula vchodové dvere som sa rozplakala.

Už aj Nick má niekoho, prajem mu to. Všetci sú šťastný so svojimi polovičkami a ja? Ja nemám nikoho. Pre toto neverím na lásku, vždy ma sklame. Ale mala by som sa uvedomiť, čo keď ma chce Zayn vidieť práve takúto zničenú? Nie! Ten chalan nadomnou nevyhrá! Tento boj je iba môj, namotám ho a odkopnem ho. City teraz patria do úzadia, teraz je na rade pomsta.

Postavila som sa z postele a zamierila som si to do kúpeľne, osprchovala som sa a dala som sa do poriadku. Pôjdem sa trochu prejsť. Štve ma hlavne to že Alex sa mi celý ten čas neozvala ani nič iné. Je stále s tými idiotmi, prajem jej to ale nemala by na mňa zabudnúť. Obliekla som sa a vyšla som von, počasie už bolo o niečo krajšie tak som sa išla prejsť do parku.

Sadla som si na lavičku a prišiel ku mne dosť veľký pes, myslím že nemecká doga alebo také niečo, ten pes bol celý čierny ale bol rozkošný. Obzrela som sa ale majiteľa som nevidela tak som si toho psa hladkala, ochvíľu som počula krik.:,, Dony! Don to nesmieš! Poď sem!" nejaké dievča prišlo a pripalo si psa na vodítko. Takže Dony.

,,Ahoj ja som Sára a toto je môj pes , teda ja ho iba strážim, Dony ale môžeš mu hovoriť aj Don" povedala a pohladkala Donyho po hlave.

,,Ja som Samantha ale hovor mi Sam. A psa nemám." Obidve sme sa zasmiali.

,, Čo tak sa ísť na kávu? Ale musím ísť zaniesť Dona jeho majiteľke,"

,,Veľmi rada pôjdem s tebou." Pomaly sme sa prechádzali Londýnom a rozprávali sme sa. Sára má iba mamu, otec jej zomrel na rakovinu keď bola malá. Je veľmi milá a máme veľa spoločných vecí. Dorazili sme pred obyčajný malý dom s ktorého vyšla jedna stará pani.

,,Och, Sárka zlatíčko som rada že si sa z Donym prešla." Milo sa usmiala, dala Sáre nejaké peniaze a zatvorila dvere.

Ja a Sára sme sa posadili do jednej kaviarne,zistila som že Sára je tak trochu rebelka a má rovnakú fajbu vlasov ako ja.

Skvele sme sa zakecali, nakoniec som jej povedala aj o Zaynovi načo mi odpovedala: ,, Keď sa mu naozaj páčiš tak nechá to dievča a pôjde za tebou." Skvelo sme si rozumeli, myslela som si že je to trochu nefér kvôli Alex ale to ona sa vykašlala na mňa tak čo.

So Sárou sme zistili že bývame 5minút chôdze od seba. Vymenili sme si telefónne čísla a obidve sme odišli domov. No tam ma čakalo nemilé prekvapenie.