New life is good start 6

,,Je mi jedno kto tam stojí! Viem že ste opitý tak sem nechodťe! Chcem byť sama a nechcem vám zavadzať!"

No tomu dotyčnému to asi bolo jedno pretože otvoril dvere a vošiel dnu. Pomaly som sa otočila k dverám a keď som zbadala kto tam stojí, zastavil sa mi dych.

Stál tam On. Ten namyslený idiot. Ževraj Pán Dokonalý. Len tam stál a pozeral sa na mňa. Nedokázala som nič povedať, ani sa pohnúť. Nechápala som čo tu robí, mal zostať dole z ostatnými. To trápne ticho prerušil on.

,,Ahoj. Ja len že už som prišiel a tam sú všetci opitý tak hľadám niekoho normálneho" ,,No tak v tomto dome nikto normálny nie je. Môžeš odísť" Neodišiel. Zostal. Pomaly sa priblížil a posadil sa na moju posteľ. Chviľku som mala chuť zhodiť ho a chíľku zasa pobozkať? Och nie. Sam toto nerob. Ty chalana nepotrebuješ, iba ťa namotajú, zlomia ti srdce a odkopnú ťa. ,, No... Sam ja viem že sme nezačali práve najlepšie ale ja.. Chcel som sa ti ospravedlniť za to čo sa stalo. Vieš boli sme obaja opitý ale niečo tam bolo. Pri žiadnej som necítil to čo s tebou. Myslím že tam preskočila iskra alebo niečo také ale bolo to dokonalé." No tak toto som naozaj nečakala. Čo mám teraz robiť? Áno alebo Nie? Uveriť mu, namotať sa, nechať sa odhodiť a znova zlomiť srdce? Alebo ho len tak skopať z mojej postele a vyhodiť z izby zo slovami že ho nenávidím? Ani ja sama som nevedela pre ktorú možnosť som sa rozhodla ale keď som uvidela ako sa ku mne pomaly približuje tak som vedela že to chcem. Áno chcem byť s týmto Debilom, práve tu a teraz. Začali sme sa pozkávať, pomaly a jemne. Neskôr sa jemné bozky a neisté dotiky zmenili na divoký súboj našich jazykov a tiel.

Udýchaná no zo skvelým pocitom som sa položila na jeho nahú hruď. Počúvala som ako pravidelne dýcha a ako mu bije srdce. Obaja sme boli ticho, vedeli sme ze my slová nepotrebujeme. ,,Malik. Nakoniec si nebol až taký zlý." Povedala som z úsmevom. ,, Ale ani ty si nebola na zahodenie." Obaja sme sa zasmiali a ochvíľku sme spoločne zaspali.

Keď som sa ráno zobudila nebol tam. Asi som znova spravila chybu. Umyla som si zuby, očesala som sa a trochu som sa dala do poriadku. Zišla som dolu do kuchyne kde ma na stole čakali palacinky ale dom bol prázdny. Na stole som našla odkaz od Nicka že dnes išiel k chalanom. Nevadilo mi to, s chuťou som sa pustila do palaciniek, ktoré boli vážne skvelé. Možno som mu naozaj iba znova naletela a on ma iba využil, ale možno to znie divne no nevadilo mi to. Bola som rada že si to pamätám. Dojedla som palacinky, obliekla som sa a išla som si zabehať.

Keď som sa vracala domov zastavila som sa v stánku a kúpila som si noviny. No to som asi robiť nemala pretože na titulke bol Zayn. To by nevadilo ale bola s ním nejaká blondínka a bozkávali sa. Nadpis znel Zayn a Perrie oficiálne potvrdili svoj vzťah. Viac som čítať nemusela, nechcela som. Stačila mi tá fotka. Takže on má dievča? Cítim sa ako obyčajná štetka! Prečo mi to nepovedal? Iba ma využil a ja som sa nechala! Rozplakala som sa a rýchlo som utekala domov. Počasie sa začínalo zhoršovať až nakoniec bola hrozná búrka. Išla som otvárať dvere ale nedokázala som nájsť kľúč. Ja som ho nechala doma. Skvelé musím počkať na Nicka. V tejto chvíli som musela vyzerať hrozne. Bola som dievča sediace na schodoch vo veľkom daždi, plačúce dievča z rozmazanou špirálou, ktoré čaká na záchranu. No záchrana neprichádza. Na schodoch som sa schúlila ešte do väčšieho klbka a potichu som plakala. Chcela som kričať ale nedokázala som. Iba som čakala, čakala kým ma niekto zachráni.