New life is good start 2

Ráno som sa prebudila z hrozným pocitom.

Ublížila som mojej kamarátke, tým že som odtiaľ len ta vypadla. Ale poznám ju už odmalička tak mala chápať to že ich nemám rada a nemala ma tam volať. Vytrepala som sa z mojej mäkučkej postele a išla som si splniť rannú hygienu. Namaľovala som sa a postavila som sa pre moju skriňu.Vybrala som si tričko z americkou vlajkou, riflové šortky a moje milované červené conversky. Zišla som dole kde ma čakal lístok z oznamom že naši sú o babky a vrátia sa až o týždeň. Prečo ma nezobrali zo sebou? Mohla som utiecť od Alexinej spovede. Neznesiem ten pohľad keď ju niekto sklame a hlavne keď som to ja.

 Veď viem aké je to pre ňu dôležité a ona ma ešte prosila aby som to neskazila, ale to by som nebola ja keby som to celé neposrala. Zobrala som si tašku a zamkla som dom. Dnes som sa výnimočne rozhodla neísť autobusom. Práve keď som vošla do triedy tak zazvonilo. Alex už sedela na mieste a tvárila sa že ma nevidí. 

,,Ahoj" .............žiadna odpoveď neprichádzala. Chcela som spustiť ako mi je to všetko ľúto no do triedy vošla učiteľka.Prežila som nudnú hodinu matiky, keď zazvonilo chcela som ísť za Alex ale tá sa stihla vypariť. Alex sa mi celý deň ukážkovo vyhýba. Nevedela som že ju to tak vezme. Väčšinou poviem ,,prepáč,, a je to v pohode ale toto ju asi naozaj vzalo. Poobede som sa vybrala do našej kaviarne, chodíme sem z Alex už odjakživa a ja som tu prvý krát bez nej. Objednala som si kapučíno a sadla som si za voľný stôl.

 Zrazu som započula niečo čo ma prekvapilo, bol to smiech ale nie hocijaký bol to smiech retardovaného človeka ktorý práve ušiel z psychiatrie. Lenže tento smiech som milovala, bola to Alex. Podišla som bližšie a Alex tam sedela za stolom aj s tými chalanmi. V návale nevedomosti som sa pred nich postavila. ,,Alex mohla by si na chvíľku?" Venovala mi pohľad ako WTF?! A pomaly sa postavila. Zastavili sme sa pri WC a Alex povedala. ,, No čo? Chceš mi povedať ,,prepáč,, a myslíš že si to u mňa vyžehlíš? Sam sme najlepšie kamarátky a ty vieš aké je pre mňa dôležité baviť sa z One Direction a ako moc sa mi páči Harry." Musela som ju prerušiť a spustila som : ,, Alex prepáč viem aké je to pre teba dôležité. Prepáč za to ako som sa zachovala. Ale sama si povedala že sme najlepšie kamarátky a ty si vedela ako 1D nemám rada a proste ja som tam nechcela zostať. Je mi to naozaj ľúto." Na moje prekvapenie ma Alex silno objala ,, Prepáč mi ty. Nemala som ťa tam volať" Ani neviete ako mi chýbala aj keď sme sa nebavili iba jeden deň. ,, Ako si to u teba vyžehlím?" Sedeli sme natlačený na sebe a rozprávali sme sa. Teda oni sa rozprávali. Asi vám doplo že ma tam Alex dotiahla a musela som jej sľúbiť že teraz nikam neutečiem. Stále som na sebe cítila jeho pohľad. Áno Debil sa na mňa stále pozeral tými svojimi sladkými očkami. Sam! Sladkými očkami?! Je to tvoj nepriateľ! Zvyšok obeda som strávila počúvaním Liamovích múdrych rečí. Chalani ma boli odprevadiť a potom boli odkopnúť aj Alex. Doma som sa zvalila na gauč a pozerala som telku. Som sama doma a nemám čo robiť. V tom mi zazvonil mobil.