New life is good start 10

Prečo mi to spravil? Aký mal dôvod mi tak moc ublížiť?

Tieto otázky si dávam už týždeň. Týždeň zavretá v izbe, sprostý preplakaný týždeň. Skoro každý večer som z dola počula ich hlasy, stále chodili ku nám. Nick za mnou občas prišiel ale ja som ho vždy odohnala, potrebovala som si to v hlave všetko usporiadať. Len mi moc nesedelo že po tom všetkom zostala Perrie so Zaynom. Možno v tom sú naozaj iba peniaze. Pomaly som sa dotrepala do sprchy, ktorú som už dosť potrebovala. Vyšla som z nej až po hodine a obliekla som si čisté oblečenie. Chcela som zísť dolu do kuchyne a poriadne sa najesť ale počula som tresknúť vchodové dvere a potom hlasy, znova sú tu. Musím tam ísť! Nemôžem sa pred nimi stále skrývať, nech vidia že som v pohode. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som z izby, pomaly som schádzala po schodoch a ich smiech som už počula hlasnejšie. Rýchlo som prešla do kuchyne a bola som rada že si ma nevšimli. Z chladničky som si povyberala jedlo a potichu som išla hore po schodoch, naspäť sa zavrieť do izby. No v rukách som niesla jedlo takže som nevidela pod nohy a potkla som sa.

,,Do riti!" zanadávala som a išla som sa postaviť. Cítila som že sa niekdo postavil nadomňa a zodvihol ma. Keď som sa pozrela na môjho "záchrancu" stratila som sa v jeho krásne čokoládových očiach. Bol to Zayn, pozeral sa na mňa a myslím že bol rovnako prekvapení ako aj ja. Rýchlo som si pozbierala moje jedlo a zavrela som sa v izbe. Jedlo som hodila na posteľ, oprela som sa o dvere a skĺzla som na zem. Tvár som si vložila do dlaní a rozplakala som sa. Tie jeho oči, nedokážem sa robiť že sa nič nedeje. Myslím že ho.... ľúbim. Ale veď to mal byť môj nepriateľ! A ja, sprostá krava sa sním vyspím! 2-Krát! Ukludnila som sa a sadla som si na posteľ, kde som sa hneď pustila do jedla. Keď som to všetko zjedla a znova som iba ležala na posteli zazvonil mi mobil. Sára. Od hádky so Zaynom som s ňou často telefonovala, bola mojou psychyckou oporou. Chápala ma.

,,Áno?"

,,Ahoj! Ako sa ti darí?" z jej hlasu bolo cítiť hyperaktivitu ako vždy. To dievča sa asi nikdy neunaví!"

,,Ja? Som rada že žijem. Stretla som ho na schodoch, pozeral sa na mňa, tie jeho oči."

,,Nie! Samantha dosť! Dnes ideme do klubu a žiadne odhováranie! Musíš zabudnúť. O 8 budem pri tvojom dome!" povedala a zrušila ma.

Mala som 4 hodiny aby som sa dala do poriadku, to zvládnem. Aj keď nemyslím si že alkohol mi pomôže zabudnúť, možno nachvíľu, ale nie navždy.